História a surovinová základňa
Na území Slovenska sa pestovali najmä obilniny (napr. ovos, raž, jačmeň), strukoviny (napr. šošovica, fazuľa, hrach). Keďže chovali kravy, kozy a ovce ich hlavnou potravou bolo mlieko a mliečne výrobky. Chovali tiež sliepky, husi a kačice z ktorých mali hlavne vajcia a mäso. Lovili tiež vtáctvo, zverinu ale aj sladkovodné ryby z ktorých mali taktiež mäso.
Ako sladidlo používali med a vyrábali opojný nápoj medovinu.
Neskôr začali pestovať ovocie a zeleninu a v období feudalizmu začalo vznikať vinohradníctvo. Keď sa ľudia začali sťahovať do miest znížila sa aj spotreba mlieka ale zvýšila sa spotreba syrov, masla a tvarohu. Tuky používali živočíšne a rastlinné ako ľanový a konopný. Živili sa hlavne tým čo si sami dopestovali a vychovali. Okrem medu si vyrábali barový a javorový sirup.
Začalo sa dovážať aj z tropických a subtropických krajín a to najmä sušené figy, hrozienka, mandle, datle, ryža a tiež trstinový cukor. Tieto suroviny sa však predávali na trhu a mohli si ich dovoliť iba bohatší mešťania a panstvo. rozšírila sa aj konzumácia alkoholických nápojov. Medovina ustúpila, začali piť pivo a začali vyrábať destiláty. Výrazná zmena nastala začiatkom 18 stor. keď sa z Ameriky doviezli zemiaky. Ich pestovanie sa rozširovalo veľmi pomaly ale nakoniec sa stali neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne.
V stravovaný ľudu boli značné rozdiely podľa geografických podmienok.
Na Orave bol napr. obľúbený bryndzový posúch, múčna kaša „brija“, na Kysuciach „úhrabky“ – pokrm zo zemiakov a kyslej kapusty, na Zemplíne varené zemiakovo-múčne guľky „gombovci“, v okolí Bratislavy „lokše“, na Liptove „droby“ – ochutená a omastená zemiaková zmes plnená v črevách, v okolí Piešťan pomerne zložitý slivkový koláč „péry“, „gemerské guľky“ zo zemiakov, múky a údeného mäsa, či „skalický trdelník“ alebo jedlá z „bumburice“ – cukrovej repy v okolí Trnavy.
Na južných úrodných nížinách bolo dosť mäsa, múky, mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny. V chudobných horskýchoblastiach boli základom stravy zemiaky a kapusta. Medzi najobľúbenejšie jedlá pospolitého ľudu, ale aj mešťanov boli kašovité jedlá. Najchutnejšie druhy kaší sa pripravovali z obilnín, múky a neskôr zo zemiakov a sú známe pod názvami fučka, štiarc. Neskôr tradičné kašovité jedlá ubúdali a nahrádzali sa kašou z krupice a ryže.
Na dedinách najmä južného Slovenska sa pripravovala kukuričná kaša pod názvom polenta. Chlieb tvoril základ stravy, mal plochý guľatý tvar a pripravoval sa z hrubej múky. Kvalitný biely chlieb sa piekol na juhu Slovenska z bielej pšeničnej múky.
Bohaté zastúpenie v strave mali aj cestoviny, ktoré sa pripravovali a pomenúvali podľa krajových zvyklostí, napr. pirohy, tašky, perky, tatarčené pirohy plnené bryndzou. Najtypickejšie boli halušky, ktoré sa pripravovali z múky aj zo zemiakov. Podľa spôsobu prípravy použitých surovín majú aj dnešné pomenovanie – strapačky, halušky, hičkoše, šklbance, džgance a pod.
Polievky a omáčky tvorili dôležitú zložku stravy a patrili medzi hustejšie jedlá. Z tradičných riedkych polievok bol obľúbený kyseľ, ktorý má rôzne pomenovania podľa regiónov použitých surovín (v tomto období sa pripravuje kapustnica).
Mlieko a mliečne výrobky (parenice, tvaroh, a oštiepky) patrili medzi základné zložky stravy. Mlieko sa prevažne konzumovalo ako samostatné jedlo.
Najviac konzumovaným mäsom v slovenskej kuchyni bolo ovčie a jahňacie. Z mäsa sa pripravovali špeciálne jedlá, napr. baranina na cesnaku, pražená baranina, pečené jahniatko na ražni, veľkonočný plnený baran, varené jahňa v žinčici a pod.
Hydina sa na dedinách chovala viac pre vajcia ako pre mäso. Na juhu bol rozšírení chov husí, ktoré sa vykrmené piekli a podávali s lokšami. Z vajec sa pripravovala praženica.
Najtypickejším slovenským národným jedlom sú bryndzové halušky so slaninou. K bryndzovým haluškám sa najlepšie hodí ako nápoj cmar alebo kyslé mlieko. Medzi typické nápoje patrila žinčica (vyrobená z ovčieho mlieka).
Tradičnými slovenskými múčnikmi sú koláče z kysnutého cesta alebo buchty plnené lekvárom, makom, tvarohom alebo orechmi. Z rýb sa prevažne konzumoval kapor.
Na Vianoce sa pripravuje Štedrák, na koniec Fašiangov šišky s lekvárom.
Zo Záhoria sa rozšíril zaujímavý Skalický trdelník v tvare valca s otvorom vo vnútri.
Ako záhryz k vínu alebo pivu sú obľúbené slané koláče (kapustník, oškvarkové i zemiakové pagáče).
Špecifickým slovenským destilátom je borovička (napr. Spišská borovička). Obľúbenými slovenskými destilátmi sú aj slivovica (najmä Bošácka slivovica) a hriatô (zmes opraženej slaniny, liehu a medu). Z likérov je v obľube najmä Demänovka. Okrem destilátov je veľmi obľúbené najmä pitie piva. Slovenské pivá majú vysokú kvalitu, najlepšie značky sú Zlatý bažant, Smädný mních alebo Topvar.
Na Slovensku sa pestujú aj kvalitné odrodové vína. Na juhovýchode krajiny leží svetovo preslávená Tokajská vinohradnícka oblasť. Z malokarpatských vín spomenieme známu račiansku frankovku modrú
V súčasnosti je však slovenská kuchyňa ovplyvnená aj onými európskymi kuchyňami.
